Komentáre

Tráviaca sústava koní!

3.3 TRÁVIACA SÚSTAVA KONÍ

 

      Definície vlastností každej zo základných zložiek potravy sú rovnaké no ich potreba a využitie závisí od druhu zvieraťa a teda od typu jeho tráviacej sústavy a metabolizmu. Tráviaci trakt koňa je veľmi špecifický systém, ktorý je nevyhnutné poznať pre porozumenie informáciám a súvislostiam vo výžive koní. Anatomicky sú kone klasifikované ako neprežúvavé bylinožravce a fyziológia ich tráviaceho ústrojenstva je odlišná ako pri prežúvavcoch.
      V tráviacej sústave koní dochádza po prijatí potravy pomocou chrupu k jej mechanickému rozdrveniu. Následne začnú vlastné enzýmy mikrobiálneho trávenia pôsobiť na živiny obsiahnuté v krmive čím dochádza k ich rozloženiu a vstrebávaniu. Nestrávené zvyšky potravy sa následne vo forme trusu z tela vylúčia.
      Tráviaci trakt koní je tvorený tráviacou trubicou (otvor v papuli, hrtan), žalúdkom, tenkým črevom, hrubým črevom spolu so slepým črevom a konečníkom.
      U hovädzieho dobytka, oviec a kôz sa v prednej časti traktu vytvoril predžalúdok, v ktorom dochádza k mikrobiálnemu rozkladu štruktúrneho rastlinného materiálu pričom, sa súčasne tvoria nové produkty syntézy (mikrobiálna bielkovina). Tieto a ostatné nerozložené látky následne v tenkom čreve podliehajú enzymatickému tráveniu prostredníctvom vlastných enzýmov. Naopak u koní prebieha mikrobiálne trávenie v zadnej časti traktu a to konkrétne vo výrazne predĺženom hrubom čreve. Tu podliehajú rozkladu všetky v žalúdku a tenkom čreve nestrávené zložky krmiva, ktoré môžu byť po rozklade mikroorganizmami pre telo ešte použiteľné.
      Kapacita tráviaceho traktu závisí predovšetkým od druhu a množstva prijatého krmiva a dosahuje 10 – 20%, priemerne však 15% živej hmotnosti zvieraťa.
      Množstvo sušiny v črevnej dutine približne zodpovedá nezávisle od druhu krmiva dennému množstvu prijatej sušiny. Silné výkyvy obsahu hmoty v jednotlivých častiach čriev pri rovnakom príjme krmiva sú spôsobené rôznym obsahom vody v črevách, predovšetkým v hrubom čreve. Obsah vody závisí od schopnosti a kapacity jednotlivých krmív pri viazaní vody, napr. menej drevnaté časti rastlín viažu výrazne viac vody v porovnaní so silne lignifikovaným rastlinným materiálom (napr. slama). Tak vzniká napríklad pri jednostrannom kŕmení trávy, trávnej siláže či skôr zberaného sena tzv. „senné brucho“ (Meyer a Coenen, 2002).
 



Zatiaľ nie sú vložené žiadne príspevky.
 

Pridať komentár


Meno:

Názov:


Komentár: