Tráviaca sústava koní!

3.3 TRÁVIACA SÚSTAVA KONÍ

      Definície vlastností každej zo základných zložiek potravy sú rovnaké no ich potreba a využitie závisí od druhu zvieraťa a teda od typu jeho tráviacej sústavy a metabolizmu. Tráviaci trakt koňa je veľmi špecifický systém, ktorý je nevyhnutné poznať pre porozumenie informáciám a súvislostiam vo výžive koní. Anatomicky sú kone klasifikované ako neprežúvavé bylinožravce a fyziológia ich tráviaceho ústrojenstva je odlišná ako pri prežúvavcoch.
      V tráviacej sústave koní dochádza po prijatí potravy pomocou chrupu k jej mechanickému rozdrveniu. Následne začnú vlastné enzýmy mikrobiálneho trávenia pôsobiť na živiny obsiahnuté v krmive čím dochádza k ich rozloženiu a vstrebávaniu. Nestrávené zvyšky potravy sa následne vo forme trusu z tela vylúčia.
      Tráviaci trakt koní je tvorený tráviacou trubicou (otvor v papuli, hrtan), žalúdkom, tenkým črevom, hrubým črevom spolu so slepým črevom a konečníkom.
      U hovädzieho dobytka, oviec a kôz sa v prednej časti traktu vytvoril predžalúdok, v ktorom dochádza k mikrobiálnemu rozkladu štruktúrneho rastlinného materiálu pričom, sa súčasne tvoria nové produkty syntézy (mikrobiálna bielkovina). Tieto a ostatné nerozložené látky následne v tenkom čreve podliehajú enzymatickému tráveniu prostredníctvom vlastných enzýmov. Naopak u koní prebieha mikrobiálne trávenie v zadnej časti traktu a to konkrétne vo výrazne predĺženom hrubom čreve. Tu podliehajú rozkladu všetky v žalúdku a tenkom čreve nestrávené zložky krmiva, ktoré môžu byť po rozklade mikroorganizmami pre telo ešte použiteľné.
      Kapacita tráviaceho traktu závisí predovšetkým od druhu a množstva prijatého krmiva a dosahuje 10 – 20%, priemerne však 15% živej hmotnosti zvieraťa.
      Množstvo sušiny v črevnej dutine približne zodpovedá nezávisle od druhu krmiva dennému množstvu prijatej sušiny. Silné výkyvy obsahu hmoty v jednotlivých častiach čriev pri rovnakom príjme krmiva sú spôsobené rôznym obsahom vody v črevách, predovšetkým v hrubom čreve. Obsah vody závisí od schopnosti a kapacity jednotlivých krmív pri viazaní vody, napr. menej drevnaté časti rastlín viažu výrazne viac vody v porovnaní so silne lignifikovaným rastlinným materiálom (napr. slama). Tak vzniká napríklad pri jednostrannom kŕmení trávy, trávnej siláže či skôr zberaného sena tzv. „senné brucho“ (Meyer a Coenen, 2002).
 

Výživa a kŕmenie žrebných a laktujúcich kobýl!

ÚVOD

      Nedostatok vedomostí o pomere a potrebe živín žrebných a laktujúcich kobýl, raste a potrebe žriebät, je najčastejšou príčinou nedostatočného kŕmenia, ale aj prekrmovania chovných koní vrátane plemenných žrebcov. Práve z uvedených príčin sa kobyly chované výlučne extenzívne na pasienkoch len zriedka nachádzajú v dobrom výživnom stave. Kone chované spôsobom, ktorý je jednoznačne nedostačujúcim zdrojom energie sú nútené konzumovať na jednej strane druhovo veľmi bohatý trávny porast, ktorý v období kvitnutia pôsobí dojmom dokonalého zdroja živín, no na strane druhej ho klasifikujeme ako veľmi jednostranné a na živiny chudobné krmivo.

      Pri všetkých spôsoboch držania gravídnych kobýl je potrebné si uvedomiť, že obdobie gravidity je rozdelené na jednotlivé štádia a to nízke štádium žrebnosti po 7. mesiac a vysoké štádium od 8. až po 11. mesiac. V prvej fáze sa potreba živín riadi podľa potrieb živín na záchov a pri ľahkej práci bez dodatočného pridávania jednotlivých živín pre potreby gravidity. V druhej fáze je však nárast prijatého množstva živín nevyhnutný. V tomto období PEQ (pomer bielkoviny : energia) narastá z 5:1 na hodnotu cez 6:1 a z toho vyplýva, že vysoko žrebné kobyly potrebujú v 11. mesiaci gravidity na 1 MJ stráviteľnej energie (SEk) 6 až 7 g stráviteľného hrubého proteínu (SNLk). Vývin plodu nemá v období do konca 7. mesiaca veľký význam nakoľko tvorí len 17% celkovej živej váhy pri narodení žriebäťa čo je priemerne (vo vzťahu k priemernej živej hmotnosti 50 kg pri narodení) za mesiac nárast o 2,4%, alebo 1,2 kg. V nasledujúcich mesiacoch mesačný prírastok rýchlo stúpa: v 8. mesiaci o +18% (napr. zaokrúhlene o 9 kg pri stredne veľkých plemenách), v 9. mesiaci o +19% ako aj v 10. a 11. mesiaci o +23% (napr. o 11,5 kg v hore uvedenom príklade).

      Chovné kobyly by mali každý rok priviesť na svet aspoň jedno zdravé žriebä. Priemerne však kobyla za 10 rokov života privedie na svet 5 - 6 vitálnych žriebät. Najvyšší výkon dosiahla jedna východofrízska kobyla, ktorá od svojho 4. roku života počas nasledujúcich 21. rokov priviedla každoročne na svet jedno zdravé žriebä už po prvom pripustení.

      Doba gravidity u koní trvá približne 336 dní (323 – 350). Žriebätá sú už pri narodení relatívne veľké a v priemere dosahujú 10% ich telesnej hmotnosti v dospelosti. Menšie plemená dosahujú aj 11 - 13% a sú pri narodení zreteľne vyvinutejšie (7 - 8%) v porovnaní s väčšími plemenami.
Výška produkcie mlieka závisí od veľkosti kobyly a štádia laktácie. Pri veľkých plemenách dosahuje v priemere 2 - 3% a pri poníkoch 4 - 5% telesnej hmotnosti. Pri nedostatočnom príjme energie a živín množstvo produkovaného mlieka klesne len málo a kobyla nedostatočný prísun potrebných látok kompenzuje ich čerpaním z vlastných telesných rezerv no, následne tak stráca svoju hmotnosť.

      Mlieko kobýl, ktoré v niektorých častiach sveta slúži aj na ľudský konzum (o. i. aj na výrobu kozmetiky) sa vyznačuje v porovnaní s kravským mliekom vyšším obsahom cukru (laktózy), ale za to nízkym obsahom bielkovín a tukov. Kolostrum (mledzivo) a mlieko prvého týždňa laktácie obsahuje vysoké množstvo lyzínu a mliečny tuk má vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín (predovšetkým kyseliny linolénovej). Obsah samotných mastných kyselín, ale aj iných zložiek ako sú jód, selén, vitamín A a E môžeme u žrebných a laktujúcich kobýl ovplyvniť úpravou zloženia kŕmnej dávky.
 

Krmivá a živiny v chove!

3.2.1 KRMIVÁ

      Štandardné krmivá pre kone tradične rozdeľujeme do 2 skupín a to: bohaté na vlákninu (štruktúrne) a koncentrované krmivá. Krmivá bohaté na vlákninu ďalej rozdeľujeme na vlhké (čerstvé objemové krmoviny, siláže) a suché (seno, slama). Koncentrované krmivá (napr. zrná obilnín, miešané obilné zmesi) sa všeobecne nazývajú jadrové krmivá (zrniny), no vzhľadom na spôsob podávania ich označujeme aj ako krmivá žľabové. Repu, jej vedľajšie produkty a rovnako aj mrkvu považujeme za krmivá vlhké (vodnaté) a s prihliadnutím na koncentráciu energie v sušine energeticky porovnateľné s jadrovými krmivami (Meyer a Coenen, 2002).
     Bíro a kol. (2008) uvádzajú, že niektoré krmivá v závislosti na koncentráciu živín, obsah vody a vlákniny, napríklad úsušky, melasa, drť kukuričných šúľkov, granuly, brikety môžeme zaradiť medzi jadrové krmivá, inokedy zas medzi objemové krmivá.
     Kompletné kŕmne zmesi sú tie, ktoré sú schopné pokryť celkovú potrebu živín v KD všetkých skupín hospodárskych zvierat bez akýchkoľvek iných doplnkov. Doplnkové kŕmne zmesi (DKZ) sú vyrábané a používané za účelom doplnenia základnej KD (Zelenka a kol., 1987).

      Kôň ako bylinožravec môže konzumovať krmivá rastlinného pôvodu vo veľmi širokom sortimente. Objemové krmivá v KD zaručujú normálne trávenie koní. Pre dobrý výkon koní treba zaraďovať objemové krmivá do kŕmnej dávky minimálne v množstve 0,5 – 1,0% zo živej hmotnosti. Dôležitou požiadavkou je, aby kone dostávali hygienicky bezchybné a chutné krmivá. Podiel objemových a jadrových krmív v KD pre kone ovplyvňuje rozdielna potreba energie. Vyšší podiel jadrových krmív je potrebný pri ťažkej práci záprahových a športových koní, v posledných dvoch mesiacoch žrebnosti a v prvých troch mesiacoch laktácie kobýl ako aj v období pripúšťania plemenných žrebcov a pri odchove žriebät (Horniaková a kol., 2008).
Obmedzením pri jadrových krmivách je aj nízka aktivita amylázy, čo limituje ich spotrebu ( www.sjf.sk ).
 

Kôň na pastve... alebo jedovaté rastliny

Ak patrí Váš kôň k tým šťastnejším a má možnosť v priebehu dňa pobudnúť na pastve s bohatým lúčnym porastom, je dosť možné, že medzi chutnou pastvou rastú aj rastliny, ktoré koňom veľmi neprospievajú. Hoci väčšina jedovatých rastlín má nepríjemnú chuť, kone si na ne môžu zvyknúť, ba dokonca ich vyhľadávať. Zistite, či problémy Vášho koňa nie sú spôsobené práve nevhodným porastom vo výbehu...
 

Tabuľka - zoznam jedovatých rastlín

Celý článok...

Požiadavky na kvalitu sena

Seno, ako základné objemové krmivo pre kone by malo zodpovedať potrebám nie len obsahom výživných látok, ale aj štruktúrou, farbou, vôňou a inými z výživarského hľadiska dôležitými vlastnosťami.

Pri kúpe sena je vhodné dostatočne senzoricky posúdiť, či vyhovuje požiadavkám pre potreby a účel pre ktoré ho kupujeme. Preto vám v tejto rubrike stručne popíšeme základné vlastnosti a hodnoty, ktoré by malo spĺňať kvalitné seno.

Všeobecné informácie k zostaveniu dennej KD

V nasledujúcom príspevku nájdete niekoľko zásad, ktoré treba dodržiavať pri zostavovaní kŕmnej dávky. Často krát sa pri kŕmení koní dopúšťame chýb, ktoré neskôr môžu vyústiť do zbytočných zdravotných problémov našich koní ( kolika, hnačka a p. ). Tráviaci trakt koňa je mimoriadne citlivý a prispôsobený predovšetkým na trávenie vlákniny, preto nadmerný obsah škrobu v KD môže byť príčinou mnohých problémov.

Žriebä po narodení!

Čo je nutné zabezpečiť, aby naše žriebä dostalo všetko čo potrebuje? Prečítajte si nasledujúci príspevok...

Nové trendy vo výžive športových a chovných koní...

Článok je uverejnený zo súhlasom autora článku: MVDr. Dzimko