Tráviaca sústava koní!

07.01.2010, 21:29, pferdi.sk

3.3 TRÁVIACA SÚSTAVA KONÍ

      Definície vlastností každej zo základných zložiek potravy sú rovnaké no ich potreba a využitie závisí od druhu zvieraťa a teda od typu jeho tráviacej sústavy a metabolizmu. Tráviaci trakt koňa je veľmi špecifický systém, ktorý je nevyhnutné poznať pre porozumenie informáciám a súvislostiam vo výžive koní. Anatomicky sú kone klasifikované ako neprežúvavé bylinožravce a fyziológia ich tráviaceho ústrojenstva je odlišná ako pri prežúvavcoch.
      V tráviacej sústave koní dochádza po prijatí potravy pomocou chrupu k jej mechanickému rozdrveniu. Následne začnú vlastné enzýmy mikrobiálneho trávenia pôsobiť na živiny obsiahnuté v krmive čím dochádza k ich rozloženiu a vstrebávaniu. Nestrávené zvyšky potravy sa následne vo forme trusu z tela vylúčia.
      Tráviaci trakt koní je tvorený tráviacou trubicou (otvor v papuli, hrtan), žalúdkom, tenkým črevom, hrubým črevom spolu so slepým črevom a konečníkom.
      U hovädzieho dobytka, oviec a kôz sa v prednej časti traktu vytvoril predžalúdok, v ktorom dochádza k mikrobiálnemu rozkladu štruktúrneho rastlinného materiálu pričom, sa súčasne tvoria nové produkty syntézy (mikrobiálna bielkovina). Tieto a ostatné nerozložené látky následne v tenkom čreve podliehajú enzymatickému tráveniu prostredníctvom vlastných enzýmov. Naopak u koní prebieha mikrobiálne trávenie v zadnej časti traktu a to konkrétne vo výrazne predĺženom hrubom čreve. Tu podliehajú rozkladu všetky v žalúdku a tenkom čreve nestrávené zložky krmiva, ktoré môžu byť po rozklade mikroorganizmami pre telo ešte použiteľné.
      Kapacita tráviaceho traktu závisí predovšetkým od druhu a množstva prijatého krmiva a dosahuje 10 – 20%, priemerne však 15% živej hmotnosti zvieraťa.
      Množstvo sušiny v črevnej dutine približne zodpovedá nezávisle od druhu krmiva dennému množstvu prijatej sušiny. Silné výkyvy obsahu hmoty v jednotlivých častiach čriev pri rovnakom príjme krmiva sú spôsobené rôznym obsahom vody v črevách, predovšetkým v hrubom čreve. Obsah vody závisí od schopnosti a kapacity jednotlivých krmív pri viazaní vody, napr. menej drevnaté časti rastlín viažu výrazne viac vody v porovnaní so silne lignifikovaným rastlinným materiálom (napr. slama). Tak vzniká napríklad pri jednostrannom kŕmení trávy, trávnej siláže či skôr zberaného sena tzv. „senné brucho“ (Meyer a Coenen, 2002).
 

3.3.1 PERISTALTIKA ČRIEV A PRESUN ŽIVÍN

      Pohyb čriev za účelom transportu ale aj premiešania ich obsahu je spôsobený hladkým svalstvom nachádzajúcim sa v stenách tráviaceho traktu. Popri schopnostiach hladkého svalstva vytvárať pomalé kontrakčné vlnenie riadia rôzne pohyby čriev aj enterické, v črevnom svalstve ležiace nervové zväzky, ktoré plnia aj iné funkcie v žalúdku a črevnej dutine (sekrécia, resorpcia a p.). Senzory „brušného mozgu“ reagujú na mechanické (zvýšenie tlaku) a rovnako aj na chemické dráždenie (koncentrácia živín, hodnota pH, osmotický tlak v črevnej dutine a pod.). Nadradené centrá koordinujú vzájomné odsúhlasený priebeh pohybu, napríklad ochabnutie tenkého čreva pri vyprázdňovaní žalúdka a i.
      Dĺžka prechodu chýmusu tráviacim traktom je určená predovšetkým druhom prijatého krmiva. Zásadne je čas prechodu sena tráviacim traktom rýchlejší ako pri jadrových krmivách a pri väčších dávkach krmiva kratší ako pri malých dávkach. Z celkového trvania prechodu chýmusu traktom pripadá zaokrúhlene 85% na hrubé črevo (Meyer a Coenen, 2002).
 

3.3.2 TRÁVIACA TRUBICA

      Vstup do tráviacej sústavy tvorí otvor v papuli, ktorý je pokrytý silnými a veľmi pohyblivými pyskami. Kôň prijíma potravu hlavne pyskami a jazykom, čiastočne však využíva, najmä pri pasení a žraní pevných zložiek (konárov, repy a i.) aj rezáky. Vďaka veľkej pohyblivosti pyskov vie kôň jednotlivé časti krmiva oddeliť a zložky, ktoré mu nechutia jednoducho vynechá. Na jednej strane starostlivý výber eliminuje riziko príjmu cudzích telies s potravou, no na strane druhej však dlhodobým jednostranným využívaním pastvy koňmi dochádza k pretvoreniu zloženia porastu (spasenie a redukcia hodnotných tráv a rozmnoženie menej chutnej flóry).
      V papuli kôň krmivo rozomelie pomocou stoličiek a vždy hryzie len na jednej strane, ktorú periodicky mení (u veľkých koní 60 – 80 pohybov za min.).
      Illenseer (1994) uvádza, že krmivo kôň dokonale požuje a presliní, pričom sa vlhké látky ako napr. bielkoviny a cukry z krmiva mechanicky oddelia, nakoľko sliny koní neobsahujú enzýmy.
      V závislosti od štruktúry a konzistencie krmív sa odvíja aj dĺžka prijímania potravy (napr. 1 kg ovsa, alebo granulovaného krmiva kôň prijme za 10 min. a pre 1 kg sena alebo slamy potrebuje až 40 – 50 min.) samozrejme v závislosti od rozdielu medzi jednotlivými zvieratami (napr. malé kone prijímajú potravu pomalšie). Primiešaním rezaného objemového krmiva k jadrovému predĺžime a naopak jeho navlhčením skrátime celkovú dobu jeho príjmu. Rezané krmivo však nesmie byť sekané príliš nakrátko, nakoľko môže dôjsť k zapchaniu črevných dutín.
      Krmivo sa v ústnej dutine nie len poriadne rozomelie, ale intenzívnym tlakom stoličiek sa z neho získava predovšetkým čerstvý, na vodu bohatý materiál, z ktorého sa uvoľnia mnohé hodnotné zložky (bielkoviny, cukor a i.). Ich rozklad nastáva už v žalúdku a tenkom čreve a ich využitie je výrazne vyššie v porovnaní s mikrobiálnym spracovaním a využitím v čreve hrubom. Uvedený jav je prednosťou najmä pri zásobovaní kobýl a žriebät živinami a esenciálnymi aminokyselinami, ktorých zdrojom je aj napríklad čerstvá pastva (Meyer a Coenen, 2002).
 

3.3.3 ŽALÚDOK

      Žalúdok stredne veľkých koní má objem 15 – 20 l, je relatívne malý a prispôsobený na nepretržitú konzumáciu malých množstiev potravy. Kone majú žalúdok v tvare fazule (obr.1) vďaka čomu ho rozdeľuje na prednú časť žalúdka (slepý vak) s kožnou sliznicou bez žliaz a zadnú oblasť žalúdka (fundus a pylorus), ktorého sliznica obsahuje žľazy produkujúce žalúdočné šťavy. Šikmo do steny žalúdka ústi pažerák ktorý je vybavený silným zvieracím svalom, ktorý reflexne podľa tlaku v žalúdku kontrahuje. Pri silne preplnenom žalúdku dochádza k jeho dlhodobému stiahnutiu a koni je tak znemožnené potravu vyvrátiť. Žalúdok sa plní vrstvením potravy v slepom vaku a funduse, neskôr však postupuje do hlbších častí a premieňa sa na tekutinu. K jeho vyprázdneniu dochádza až pri príjme ďalšej potravy, pričom dokonale preslinené objemové krmivo (S < 20%) je rýchlejšie transportované ako krmivo jadrové (sušina v obsahu žalúdka cez 30%). Pri väčších množstvách jadrového krmiva je žalúdok z dôvodu rýchleho plnenia, no pomalého vyprázdňovania dočasne výrazne plnší ako pri rovnakých množstvách krmiva objemového.
      Voda, za predpokladu, že nie je naviazaná na vysoko absorpčnú zložku krmiva, je čo najkratšou cestou vedená cez žalúdok a pokračuje do tenkého čreva. Pri extrémne vysokom príjme vody počas kŕmenia sa vylieva obsah žalúdka do tenkého čreva a hrozí riziko ťažkostí pri trávení, no naopak pre správny priebeh trávenia je dôležité, aby bol obsah žalúdka zmiešaný s dostatočným množstvom žalúdočných štiav. Žalúdok koňa je pre svoj malý rozmer a stavbu veľmi náchylný na poškodenie, preto je nevyhnutné venovať mimoriadnu pozornosť pri podávaní najmä rýchlo prijímaných, jadrových krmív (Meyer a Coenen, 2002).
 

3.3.4 TENKÉ ČREVO

      Tenké črevo koňa má dĺžku cca 20 m a rozdeľujeme ho na dvanástnik (Duodenum), strednú časť (Jejunum) a zadné črevo (Ileum). Do dvanástnika (cca 1 m dĺžka) ústia približne 15 cm pod vývodom zo žalúdka spolu s jedným hlavným vývodom podžalúdková žľaza (Pankreas) a žlčovod. Sliznica tenkého čreva je vybavená 0,5 – 1 mm veľkými klkmi, ktorých priehľadná jednovrstvová oválna výstelka obsahuje vláknovité výčnelky. Ich prítomnosťou sa výrazne zväčšuje celková plocha sliznice tenkého čreva. Pod sliznicou leží svalová vrstva, ktorá je zdrojom pohybu čreva. Sliznica obsahuje taktiež mnohé črevné žľazy, ktoré popri iných sú zdrojom aj črevnej šťavy.
      Pohybmi tenkého čreva dochádza k premiešaniu a následnému transportu potravy do zadného čreva. Tu sa obsah nazbiera a nárazovo sa v obsahu 200 – 1500 ml pod tlakom presúva do slepého čreva. Podžalúdková žľaza kontinuálne produkuje sekrét, ktorý obsahuje v porovnaní s inými druhmi zvierat len nízku koncentráciu enzýmov. Šťava z pankreasu obsahuje popri enzýmoch (trypsín, amyláza, lipáza) vysoké množstvo zásad, ktoré neutralizujú kyslý obsah žalúdka. Žlč sa kontinuálne a vo veľkých množstvách bez ďalšieho zriedenia vylieva do tenkého čreva, čo koni nahrádza chýbajúci žlčník. Žlč vďaka obsahu minerálnych látok a bikarbonátu taktiež slúži pre neutralizáciu obsahu tenkého čreva a žlčové kyseliny napomáhajú pri trávení tukov (Meyer a Coenen, 2002).
 

3.3.5 HRUBÉ A SLEPÉ ČREVO

      Hrubé črevo koní je zahŕňa objemné, výrazne členité komorové časti spolu stračníkom, slepým črevom a konečníkom (obr. 2). Slepé črevo pozostáva z hlavy, ktorá je umiestnená v pravej časti tela koňa a oválneho, kužeľovitého tela, ktoré leží v strede brušnej dutiny a siaha až k predným končatinám.
      Na slepé črevo nadväzuje veľká a čiastočne vakovitá a rozšírená časť hrubého čreva, ktorá vedie zo zadnej pravej časti brušnej dutiny smerom dopredu, zatáča sa pred bránicou doľava a opäť smeruje k panve. Tu vytvára ostrý oblúk smerom hore a pokračuje ponad prvý oblúk čelne k bránici, pričom opäť smeruje do zadnej časti. Po predĺžení následne ústi do širokej vakovitej časti a následne prechádza do malého čreva a konečníka.
      V poslednej časti traktu, medzi hrubým črevom a konečníkom, obsah čreva absorbuje vodu a viac alebo menej zväčší svoj objem. Typické vakovité členenie poslednej časti hrubého vytvára typický tvar trusu koní (Meyer a Coenen, 2002).