Výživa a kŕmenie žrebných a laktujúcich kobýl!

07.01.2010, 20:49, pferdi.sk

ÚVOD

      Nedostatok vedomostí o pomere a potrebe živín žrebných a laktujúcich kobýl, raste a potrebe žriebät, je najčastejšou príčinou nedostatočného kŕmenia, ale aj prekrmovania chovných koní vrátane plemenných žrebcov. Práve z uvedených príčin sa kobyly chované výlučne extenzívne na pasienkoch len zriedka nachádzajú v dobrom výživnom stave. Kone chované spôsobom, ktorý je jednoznačne nedostačujúcim zdrojom energie sú nútené konzumovať na jednej strane druhovo veľmi bohatý trávny porast, ktorý v období kvitnutia pôsobí dojmom dokonalého zdroja živín, no na strane druhej ho klasifikujeme ako veľmi jednostranné a na živiny chudobné krmivo.

      Pri všetkých spôsoboch držania gravídnych kobýl je potrebné si uvedomiť, že obdobie gravidity je rozdelené na jednotlivé štádia a to nízke štádium žrebnosti po 7. mesiac a vysoké štádium od 8. až po 11. mesiac. V prvej fáze sa potreba živín riadi podľa potrieb živín na záchov a pri ľahkej práci bez dodatočného pridávania jednotlivých živín pre potreby gravidity. V druhej fáze je však nárast prijatého množstva živín nevyhnutný. V tomto období PEQ (pomer bielkoviny : energia) narastá z 5:1 na hodnotu cez 6:1 a z toho vyplýva, že vysoko žrebné kobyly potrebujú v 11. mesiaci gravidity na 1 MJ stráviteľnej energie (SEk) 6 až 7 g stráviteľného hrubého proteínu (SNLk). Vývin plodu nemá v období do konca 7. mesiaca veľký význam nakoľko tvorí len 17% celkovej živej váhy pri narodení žriebäťa čo je priemerne (vo vzťahu k priemernej živej hmotnosti 50 kg pri narodení) za mesiac nárast o 2,4%, alebo 1,2 kg. V nasledujúcich mesiacoch mesačný prírastok rýchlo stúpa: v 8. mesiaci o +18% (napr. zaokrúhlene o 9 kg pri stredne veľkých plemenách), v 9. mesiaci o +19% ako aj v 10. a 11. mesiaci o +23% (napr. o 11,5 kg v hore uvedenom príklade).

      Chovné kobyly by mali každý rok priviesť na svet aspoň jedno zdravé žriebä. Priemerne však kobyla za 10 rokov života privedie na svet 5 - 6 vitálnych žriebät. Najvyšší výkon dosiahla jedna východofrízska kobyla, ktorá od svojho 4. roku života počas nasledujúcich 21. rokov priviedla každoročne na svet jedno zdravé žriebä už po prvom pripustení.

      Doba gravidity u koní trvá približne 336 dní (323 – 350). Žriebätá sú už pri narodení relatívne veľké a v priemere dosahujú 10% ich telesnej hmotnosti v dospelosti. Menšie plemená dosahujú aj 11 - 13% a sú pri narodení zreteľne vyvinutejšie (7 - 8%) v porovnaní s väčšími plemenami.
Výška produkcie mlieka závisí od veľkosti kobyly a štádia laktácie. Pri veľkých plemenách dosahuje v priemere 2 - 3% a pri poníkoch 4 - 5% telesnej hmotnosti. Pri nedostatočnom príjme energie a živín množstvo produkovaného mlieka klesne len málo a kobyla nedostatočný prísun potrebných látok kompenzuje ich čerpaním z vlastných telesných rezerv no, následne tak stráca svoju hmotnosť.

      Mlieko kobýl, ktoré v niektorých častiach sveta slúži aj na ľudský konzum (o. i. aj na výrobu kozmetiky) sa vyznačuje v porovnaní s kravským mliekom vyšším obsahom cukru (laktózy), ale za to nízkym obsahom bielkovín a tukov. Kolostrum (mledzivo) a mlieko prvého týždňa laktácie obsahuje vysoké množstvo lyzínu a mliečny tuk má vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín (predovšetkým kyseliny linolénovej). Obsah samotných mastných kyselín, ale aj iných zložiek ako sú jód, selén, vitamín A a E môžeme u žrebných a laktujúcich kobýl ovplyvniť úpravou zloženia kŕmnej dávky.
 

3.1.1 VÝŽIVA A CHOV

      V súčasnosti by sme chovateľov koní mohli zatriediť do troch skupín a to na profesionálnych chovateľov, ktorí vlastnia väčšie stáda chovných kobýl nad 10 ks s určitým hospodárskym a ekonomickým cieľom, ďalej sú to hobby chovatelia, ktorí vlastnia zopár kobýl, ktoré pripustia, aby mali mladý prírastok vo svojom stáde. Tretiu skupinu tvoria hobby jazdci, ktorí z rôznych príčin už nemôžu jazdiť svoju starú kobylu a chcú od nej mať aspoň jedno žriebä. U všetkých troch skupín sa však poznatky a názory na výživu koní rozchádzajú aj napriek tomu, že zásadné požiadavky na ich výživu sú identické. Predovšetkým však vplyv výživy na rast žriebäťa počas žrebnosti a laktácie je často veľmi podceňovaný. Pre úspešný chov je rozhodujúci nie len správny výber jedincov, ale aj výborná chovná kondícia kobyly. K pravidelnej ruji prispieva nie len správna výživa, ale aj dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu a stabilné sociálne kontakty v stáde. Chudé kobyly, ktoré mali v čase pripustenia hodnotu BCS (Body Condition Score) 3,0 a do zistenia gravidity boli vykŕmené na hodnoty 5,0 – 6,0, dosahovali mieru gravidity len 56%. Kobyly v dobrom výživnom stave, ktoré v čase pripustenia mali hodnotu BCS 5,0 a ich BCS v čase stanovenia gravidity bola v hodnote 6,0 – 6,5 majú mieru úspešnosti pripustenia približne 90% . Veľmi tučné kobyly s BCS cez 7,0, ktoré majú vysoký prijem energie a málo pohybu, majú výrazné problémy s plodnosťou. Od jesene by sme preto mali pre dobro kobyly stanoviť a sledovať hodnotu BCS a zabezpečiť požadované kŕmenie a to prípravou a používaním kvalitných krmív, prepočítaním reálnej potreby živín a stanoviť obsah živín v podávanom sene. V čase pripúšťania by mala kobyla dosahovať optimálne hodnoty BCS a teda cieľovú hmotnosť. V tomto období by nemala dostávať diétnu stravu a práve zreteľne zvýšeným príjmom energie môžeme stimulovať činnosť vaječníkov. Zníženie príjmu energie by malo nastať až po približne šiestich týždňoch aby sme eliminovali riziko vstrebania plodu (Irgang a Lübker, 2008).
      Horniaková a kol. (2008) uvádzajú, že kobyly nežrebné, ako aj žrebné počas 2/3 žrebnosti sa vyživujú ako záprahové kone, pretože vykonávajú normálnu prácu. Len v poslednej tretine (9. až 11. mesiac) žrebnosti treba vziať do úvahy zvýšenú potrebu živín na rast a vývoj plodu a pripraviť kobylu na laktáciu. Aj v poslednej tretine gravidity má kobyla vykonávať normálne práce, netreba ju však príliš unavovať.
        Od 8. mesiaca je potrebné mesačné prepočítavanie kŕmnej dávky a prehodnotenie druhu použitých krmív. Kobyla vyžaduje zvýšené množstvo stopových prvkov, ktoré sa ukladajú v tele nenarodeného žriebäťa. Dodatočné dokrmovanie narodeného žriebäťa stopovými prvkami už nezlepší jeho celkový zdravotný stav, preto je vhodné zabezpečiť ich dostatok ešte v tele matky (Irgang a Lübker, 2008).
      V 11. mesiaci gravidity je nevyhnutné, aby chovateľ kobyle zabezpečil plnohodnotné krmivo koncipované pre potreby v období prvého mesiaca laktácie a súčasne je vhodné pripraviť štartovaciu dávku mlieka pre žriebä (hlboko zmrazené kolostrum, sušené mlieko pre žriebätá, prípadne mlieko pre teľatá – to však spôsobuje u žriebät hnačky, nakoľko nie je pre ne celkom ideálne). Potreba energie v prvom mesiaci laktácie sa zvýši až o 50% a potreba bielkovín je trojnásobok oproti potrebe na záchov. Potreba žívín u mesiac starého žriebäťa je takmer identická s potrebou skoro dospelého koňa (Irgang a Lübker, 2008).
V 3. mesiaci laktácie musí kobyla pre seba a žriebä vyvinúť ten najvyšší výkon a až v danom období začína aj žriebä prijímať doplnkovú stravu, ktorú dokáže aj využiť (Irgang, Lübker, 2008).